Minsk. Polock. (Bielorusko)

Autor: Katarína Džunková | 4.9.2012 o 13:52 | (upravené 19.10.2012 o 23:36) Karma článku: 9,26 | Prečítané:  1009x

Vtáky sa zdvihli nad lesy a ich let bol ľahší, ako všetko, čo necháva duše hriešnikov na tejto zemi. Ešte sa obrátili a volali späť a na chvíľu ich plaché oči vzhliadli, ako sa pod nimi jemne vlní a v odtieňoch hnedej leskne vysilené a upravené pole, ako na ňom s pokojom oddychujú zvinuté stohy slamy a rad topoľov ako modlitba deň, lemuje bieloruskú zem.

S akou len vznešenosťou sa tu ako dlhé sivé vlasy pomedzi krajinu vinú diaľnice, v krajine, ktorá je až priveľmi obdarená krásou, že každý kúsok močiara, polí a hájov by stál za predlohu obrazu maliarom a do konca života by ju v jej celosti neodkázali vyjadriť. Krajina, ktorá je až priveľmi obdarená martýriom a utrpením a bojom za vlastný jazyk, tiahnúcim sa už niekoľko storočí; že je nutné za všetky tieto skúšky a dary Bohu ďakovať – a tak sa nad ňou dvíhajú chrámy zlaté ako rúno pšenice a nad ikonostasom bdie boží anjel nad touto už dávno, dávno milovanou zemou.

Brezy ešte veľmi dlho tenké a štíhle ako sviečky v chrámoch pre najnemajetnejších, robili ešte dlho vznešený tichý sprievod, podobný azda len ďateline a poliam, ktoré už v tichosti odovzdali obilie a teraz ticho dýchajú časom nie ľudským, lež Božím. Ako ubiehali kilometre, krajinotvorcovia vysadili po boku ciest mladé smriečky a ešte veľký pomník do tvaru zubra, vznešeného symbolu tejto krajiny, aby sme si pripomenuli monumentálnosť a ohrozenosť bieloruskej zeme. Aká rozmanitá je zem, ktorú stvoril milosrdný Boh a ľudské srdce sa zamilovalo do týchto nekonečných rovín, iba s temným náznakom smrekového či borovicového lesa za obzorom.

 

1.JPG

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

14.JPG

15.JPG

 

 

18.JPG

 

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

24.JPG

25.JPG

26.JPG

Rovnakou rozľahlosťou ako krajina, ma prekvapil aj Minsk. Vznešené mesto s nesmierne čistými ulicami a ulicami duší v ľuďoch. S bielymi chrámami, ktoré sa ako spanilé volavky s dvoma vežami ako krkmi, týčia nad riekou Svislač.

Chcelo by sa prísť a pobozkať na čelo sladučké ovocie bieloruskej reči, pravoslávny kríž, ktorý sa po takom nesmiernom a pre dnešnú generáciu smiechu už nepochopiteľnom utrpení; opäť týči nad bieloruskou zemou. A týči sa pri cestách, na cintorínoch, týči sa v mestách, kde sa spolu s početnými rímsko a gréckokatolíckymi chrámami vznášajú k nebu prosby tých, ktorých Boh premenil na svoj obraz a čo sa na údiv a zlosť tých, čo by to radi nevideli; narodili znovu z Ducha.

 

27.JPG

28.JPG

28a.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

45.JPG

46.JPG

47.JPG

48.JPG

49.JPG

Večerný Minsk a august sa zrkadlili na hladinách Svislače. Tadiaľto už mnohokrát kráčali tiché nohy básnikov, ctihodné nohy maliarov krajín a zátiší, či ťažké vojenské čižmy a tankové pásy tých, čo chceli túto krajinu zrovnať so zemou ako pováľaný brezový háj. No namiesto toho na rieku a na naše vlasy padá Božie striebro, Minsk stojí ako Rím a v jeho metre sa denne prevážajú ľudia ako sviece s plameňmi plavých, bieloruských vlasov.

Minsk prekvapuje svojou rozlohou, novou výstavbou tíšiacou rany neutíchajúcej bytovej otázky, prekvapí dlhými bulvármi, prospektmi, parkami a kamenným cirkusom vypínajúcom sa dôstojne do šírky pri Víťaznom námestí. Prepriahajú sa nad ním podvečer povozy bledofialových oblakov a až do obchodov a ulíc doznieva spev zrejúcej kukurice z polí a zvoncov čierno-bielych kráv.

 

50.JPG

51.JPG

52.JPG

53.JPG

54.JPG

55.JPG

56.JPG

57.JPG

58.JPG

59.JPG

60.JPG

61.JPG

62.JPG

63.JPG

64.JPG

65.JPG

66.JPG

67.JPG

68.JPG

69.JPG

70.JPG

71.JPG

72.JPG

73.JPG

Tu v tomto veľkolepom meste stojím a prosím, Pane, za všetky tie železné chvíle – a ako ich býva mnoho! – keď vnímam viac seba než Teba, keď neviem dopriať druhým a neradujem sa z nich... Ach, koľko špiny. No až na týchto cestách so slobodou vo vlasoch, cítiaca pod bruškami prstov opäť živú hrubú kôru stromov, viac cítim Tvoj majestát – a koľkokrát sa predtým kochalo v sebe a bolo mäkké k sebe moje vlastné ja! Minsk sa zatvára pred nocou ako kvet.

 

74.JPG

75.JPG

76.JPG

77.JPG

78.JPG

79.JPG

80.JPG

81.JPG

82.JPG

83.JPG

84.JPG

85.JPG

86.JPG

87.JPG

88.JPG

89.JPG 

 90.JPG

91.JPG

92.JPG

93.JPG

94.JPG

95.JPG

96.JPG

97.JPG

98.JPG

99.JPG

A pri zjemnelých tvaroch písmen bielej azbuky sa vinú cesty a privíjajú si na hruď krajinu ako dieťatko. Už čoskoro uvidím, ako sa na obzore vynoria rytierske veže bezpočetných sídlisk a žeriavy podobné ramenám vahadlových studní s údivom dvíhajú k nebu skalopevné kamene. Skončí sa kraj polí a lastovičiek, aj na samom konci augusta bdejúcich pod širokými strechami stodôl, skončí sa kraj vidieka a jazier s rybármi ako trstinovými anjelmi utkanými z ticha na brehu. Ešte sa k sebe privinú v pároch umiestnené kotúče poviazanej slamy, ešte sa rozstrapatí čierna v korunách košatých borovíc. A už tu bude Minsk, rozľahlý a predtým pre mňa taký tajomný Minsk... Minsk – a už vidím znovu zvony ťažké ako plody stromov vysokých veží, čo urodili zvuk a lásku k Bohu a teraz dozrievajú nad mestom. A čo urodili Boží pokoj, aby sa teraz ukladal, do mojej, i vašej duše.

100.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?