O bieloruskej kráse

Autor: Katarína Džunková | 4.9.2012 o 2:36 | (upravené 19.10.2012 o 23:37) Karma článku: 14,69 | Prečítané:  2177x

Už nemám nič, už iba lásku. A nad krajinou svietia brezy biele ako soľ. A v jazerách a sosnách zjavuje sa mi večné detstvo Božie a milosť, milosť žiť. To detstvo, ktorým pohŕdame; to detstvo, to neustále a nepretržité tvorenie nespočetných pukov rastlín, ktoré naše oko neuzrie; nespočetných kruhov na hladine, ktoré naše ucho nezachytí; nespočetných pavučín trhajúcich sa vo vetre. To neustále tvorenie každej nasledujúcej sekundy času, na ktorom sa vezieme ako na lodi nepoznajúc kapitána, jeho vznešené ruky, ktorým nepoďakujeme; jeho obrovskú a smutnú a láskyplnú tvár, ktorú nie sme schopní uzrieť. A keď sa k Nemu spočiatku len nedbanlivo modlíme, ani nevieme, s kým sa to vlastne rozprávame. Myslíme skôr na vlastnú dušu a na vlastné ruky, než na Toho, ku Komu sa obraciame – zabudnúc, že je to On, Boh Abrahámov, jediný, večný a nekonečný; ktorého sa báli vziať do úst staré národy, lebo ani jedno z ľudských slov, ani jedno z ľudských umení a ani jeden z ľudských skutkov a obiet nie je hodný Jeho slávy.

A tak ako sama v čase starnúcom prechádzam cez krajiny seba a v míľnikoch rokov sa už nespoznávam a stretávam tú, ktorou som bola, v sebe ako cudzieho človeka – tak kráčam cez mramorovo biele rozsiahle kraje Bieloruska.

Krajina oslávená piesňami a bolesťou, kto porozumel tvojím ranám? Krajina ovenčená bocianmi a girlandami oblakov, krajina s dažďom slnka a zeleným krídlom košatých letných smrekov... Krajina voňajúca po slame, krajina zvelebená a už na Božích rukách nesená tým, že azda najviac zo všetkých krajín Európy ti Boh požehnal utrpením. Aká si krásna, krajina, kde ako kŕdle škorcov zosadajúce na sady, vznáša sa tvoja sladká reč – aj na srdcia tých, čo ju nepočujú a nechcú; ako milosť stojí pri dobrých, i hriešnikoch.

1.JPG

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

14.JPG

15.JPG

16.JPG

17.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

24.JPG

26.JPG

27.JPG

Akým len pokojom žiari táto krajina. Možno je to nekonečnou rozľahlosťou tejto zeme, ktorá vo svojej plochosti povrchu skutočne pôsobí ako hladina jazera a jej vlnami sú koruny smrekov, borovíc a briez, kde sa končí leto a začína sen – možno práve tak, ako upokojuje voda, tak upokojuje i hladina polí, vlniace sa lány pšenice, slama zviazaná do snopov a už pozbieraná a slnko, čo mi kladie na čelo a oči teplú dlaň.

Je vôbec neuveriteľné, že táto zem stojí, že napriek absolútnemu zničeniu počas vojen, sa znovu zdvihli aj z ruín boľševizmu chrámy, znovu sa napäli do obdivuhodných šírok a diaľok prospekty a bulváre a diaľnice, križujúce lány a luhy a lúky ako tepny nosiace neokysličenú, chorú krv áut a tohto sveta. Na mnohých miestach tu horia ohne za padlých vojakov a sladká vôňa petúnií rozsadených okolo im žehná na poslednú a večnú cestu. Západná Dvina a Svislač zbierajú slnečné lúče ako Rút klásky po žatve v obilí a viažu ich na zvlnených hladinách, ukazujúc len malé zlomky slamy v lúčoch nesúcich sa na hrotoch zdvihnutých vôd.

 

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

41a.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

45.JPG

46.JPG

47.JPG

48.JPG

49.JPG

50.JPG

51.JPG

Podivuhodná je architektúra bieloruských chrámov. Poznačené milovaným pravoslávím, prítomnosťou Poľska a Litvy, misiami jezuitov a milosťou gréckokatolíckych spevov, sú bieloruské chrámy neuveriteľnými perlovými náhrdelníkmi, ktoré sa vo svojej dvojvežatej belobe lesknú na slnku pri brehoch širokých riek či na upravených rozľahlých námestiach. V nedeľu som videla mnícha hrať na zvonoch v najvyššej veži ako na hudobnom nástroji, a celé mesto sa ozývalo čímsi duchovným a slávnostným, až človek sklopí zrak – že len máločo dokáže tak slávnostne a presne ako zvony vyjadriť skutočnosť a slávu Pánovho vzkriesenia.

 

53.JPG

54.JPG

55.JPG

56.JPG

57.JPG

58.JPG

59.JPG

60.JPG

61.JPG

62.JPG

63.JPG

64.JPG

65.JPG

66.JPG

67.JPG

68.JPG

69.JPG

70.JPG

71.JPG

72.JPG

73.JPG

74.JPG

75.JPG

76.JPG

77.JPG

78.JPG

80.JPG

Sedela som na brehu bieloruských jazier a do vlasov a na koži sa mi usadil piesok ako starý psík čakajúci na pohladenie. Jazero lemovalo množstvo sanatórií a práve prítomnosť týchto zariadení mu dodávala jemný pokoj, že voda už len svojou prítomnosťou pôsobila liečivo, rovnako ako stromy a zvlášť krásne hrubé topole, na ktorých sa zjavil farebný a hustý mach. Zaspala som pri tichej uspávanke vody, slnko mi poskytlo vankúš i prikrývku, aby som sa na piesočnej posteli cítila tak mäkko ako v náručí. A rozľahlé jazero pripomínajúce okolitou prírodou Karéliu i Pobaltie, sa mi dotýkalo chodidiel ako vodná tráva a len vrany letiace tak nízko, že bolo počuť mávanie ich navlhčených krídel, svojím slávnostným krákaním prerušovali pokojný okamih.

 

81.JPG

82.JPG

83.JPG

85.JPG

86.JPG

87.JPG

88.JPG

89.JPG

90.JPG

91.JPG

A tak ďakujem, ďakujem tak hlúpo, človečenským jazykom, ktorý často predbieha srdce... Tak ďakujem len týmto jazykom rozpadávajúcim sa postupne na prach, za túto krásnu zem. Za okamih vidieť a cítiť pod nohami bieloruskú krásu. A prosím o odpustenie, že som tak málo naozajstne pre druhých, taká odlišná od voňavých borovíc, pravoslávnych chrámov, dedinských domčekov a bieloruského slnka, ktoré sa po tisícky rokov a vekov rozdáva až tak, že o tom ani samo nevie, bezozvyšku pre všetkých.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?