Ich svetlo žiari doposiaľ (Hamedán, Irán)

Autor: Katarína Džunková | 10.7.2012 o 7:17 | (upravené 19.10.2012 o 23:38) Karma článku: 8,67 | Prečítané:  907x

Oblaky boli vysoké ako zámocké veže, dívala som sa dlho na ich mohutné bralá. Až som sa chcela pýtať, čo sú to vlastne oči – a či by sa skôr oči nemali nazývať ústami, veď cez ne do mňa všetko vchádza ako cez portál a práve nimi sa často zasycuje duša. Premýšľala som i o tretích ústach – o srdci. Čo vchádza a čo vychádza i z neho a že srdce sa živí ako ústa naopak. Práve tým, čo zo seba vydá.

Ach, srdce – a vieš ty vôbec, čo je bezhraničná láska? Ach, srdce – neplačeš zo mňa? Že ležíš vo mne ladom ako pole a ja špekulujem, a nemilujem. Ach, srdce, ako sa ti žije, ako spí, ak v sebe naozaj nenosíš Boha. Ak sa pýtaš, načo je spev, ak žiješ v šťastí – v takom vzletnom a nerozdávajúcom sa šťastí... A denne nepozdravíš svojho anjela. A miesto toho  smiech, smiech – to všetko tvorí kostričku tvojich dní. A ešte povinnosť, ktorou si azda nahradzuješ slabosť ducha a ešte tvoja pýcha, čo sa chce schovať pred ľuďmi ako za záclonou... To si skutočne až také malé, srdce?

A viete vy vôbec, koho beriete do seba, ústa? A viete vy vôbec o Bohu celého života? A čo poznáte ešte? Záhyb a kŕč v detskej krivke úst – v akejsi krivde, urazenej pýche? A viete vy vôbec, aká výsada sa Vám dostala? Viete vy vôbec, čo je to brať do nehmotných rúk mysle a do úst SLOVO?

 

 

3.JPG

4.JPG1.JPG

2.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

"Gandžnáme" - List o poklade; prezývaný niekedy aj "Džangnáme" - List o vojne; dva klinopisné nápisy Darea Veľkého a Xerxa Veľkého nachádzajúce sa v okolí Hamedánu. 

14.JPG

15.JPG

Hrobka starozákonnej kráľovnej Ester.

16.JPG

Prastaré sú planiny okolo Hamedánu. Kedysi nosili na svojich pleciach staroveké mesto Ekbatany, sídelné mesto Parthskej ríše. A celý biblický čas, nad ktorým často mykáme plecom a ktorý sa často opovažujeme považovať za príliš neurčitý a vymyslený; si táto krajina pamätá ako svoje vlastné dejiny a smeje sa Európe, čo zabudla sama na seba. A biblické spory tu trvajú až podnes, a biblická láskavosť tu zostáva až podnes, a biblická prísnosť a bázeň pred všemohúcnosťou božou je tu podnes - len my podnes stále a stále nechceme pochopiť.

17.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG 

22.JPG

 

Dívala som sa teda na svetlom olemované nočné cesty, akoby to boli múdre panny, čo si vzali dostatok oleja a prišli vítať túto noc. A svietiť šoférom, cyklistom, nočným chodcom a napokon i nášmu autobusu, ktorý opustil Súsy a zanechal  jednu biblickú krajinu v ústrety druhej. A tam kdesi v ďalekom Hamedáne čakali priatelia. Otvorili ako siene chrámu biele náručia.

 

23.JPG

24.JPG

25.JPG

26.JPG

Ženské a muské klopadlo na bráne - hostiteľ tak vedel podľa odlišného zvuku určiť pohlavie prichádzajúceho hosťa.

27.JPG

Mauzóleum veľkého perzského súfijského básnika Baba Tahra.

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

33a.JPG

Mauzóleum veľkého perzského vedca, filozofa a básnika, rodáka z Buchary, Avicennu, známeho v perzštine ako "Abú Alí Síná". 

 34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

Láskavosť, ktorú sme my už stratili ako dukáty z vrecka kupca Janka Hraška, u Peržanov pretrvala doteraz. Napríklad aj v domine, ktoré hrávajú v chladnúcich popoludniach v parkoch.

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

Od rána bol deň plný zázrakov. Jeho tajomnú tvár mi prezradili oblaky s bledoružovým nádychom akoby boli Turínskym plátnom, čo v sebe skrýva vznešené Telo. A vlastne celý deň, i ľudský život, je týmto plátnom, keď v sebe v najväčšej hĺbke prechováva Kríž. Ešte pred svitaním sa prebudili stromy a drobný hmyz, ktorý si niesol kvapky slnka na krovkách. Kŕdeľ mušiek sa zdvihol do výšky striech a krútil sa nad domami v nádhernom tanci, akoby to bol húf vzdušných drobných rýb alebo omrviniek vody, akoby hadicou pokropil nebo neviditeľný záhradník. Dívala som sa na topole a druhy sliviek a marhúľ a so smiechom i zvedavosťou som sa snažila naučiť ich vznešené perzské mená. Na konci záhrady ako zelený oblak zarodil starý mandľovník a v tráve som už ako diamanty nachádzala ešte dužinou obalené oriešky.

Ktosi sa ku mne sklonil a viedol ma po záhrade za ruku. Ktosi mi v noci predtým ukazoval perzské súhvezdia. A spolu som do noci s tými, ktorých neviem inak nazvať ako dobrí a vznešení; počúvala dávne príbehy a melódie citary.

A tak rozmýšľam, čo je to dobrota, akú má moc... A paralelne s ňou myslím aj na zlé sily. Že oboje opantá človeka a potom ho už vedie po cestách myšlienok a konania. A všetko, čo sa rodí v dobrote, je živé, rastie a oživuje druhých. A všetko, čo sa rodí v zle a v pretvárke, je mŕtve a ubližuje druhým. A tak si nesiem v sebe svetlo z tej nádhernej noci, ktorú vo mne zapálili iránski priatelia. A možno ja sama som jej nehodná, možno je moja duša príliš chabá... Ale v čase, ktorý už pretiekol, v dejinách, ktoré sa neodstanú, v kronike dobra, ktorú akiste zapisujú anjeli – tam všade už žiari svetlo láskyplných Iráncov. A žiari doposiaľ.

45.JPG

46.bmp

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?