Spev o priateľstve. (Súsy, Irán)

Autor: Katarína Džunková | 1.6.2012 o 22:34 | (upravené 19.10.2012 o 23:39) Karma článku: 8,49 | Prečítané:  969x

O koľkých veciach si to človek namýšľa, že ich vlastní, až napokon mu zostanú len prázdne dlane a vysvitne jediné – žobrák. Tak som aj ja vyprevadila svojich priateľov a v duši zostala ešte stále prítomnosť po toľkej kráse – ako keď vankúš, záclona či košeľa zadržia na chvíľu vôňu tých, čo sa ich dotkli. Alebo keď stolička v zvinutej deke a sklone operadla uchová ešte ľudské teplo, hoci toho, čo na nej sedel, už v izbe niet. Ešte by sa mi chcelo myslieť – tu sú, tu... Len si šli kamsi kúpiť vodu v týchto sparných dňoch. Tu sú... Tu... Len ich za rohom zdržal ktosi zo zhovorčivých Iráncov. Vrátia sa – no miesta v čakárni sú už prázdne, a autobus s nimi už isto dávno opustil Andimešk a spomienky na Irán nahradia iné, nástojčivejšie a prudšie dni.

A nie je to tak náhodou so všetkými vecami v živote? Keď nás opúšťajú naši blízki, keď sme stratili veci, o ktorých vlastníctve sme si namýšľali – a keď sme v budúcnosti už všetci osamení, i obklopení, i mŕtvi, keď niekde v diaľke umiera aj orechová alej, čo nám lemovala cestu a predavač nápojov, čo osviežuje dni v horúcich letných chvíľach Chúzestanu.

Učím sa, čo je to byť sama v Iráne. Že môjmu pohľadu má patriť len druhá polovica priezoru. Že je lepšie nikomu sa nepozerať do očí, nedržať kontakt, neodpovedať – i keď verím, ba viem, že to títo ľudia nemyslia zle. Ako si potom sypem popol na hlavu! Ak zistím, že som bola k niekomu nevrelá, odmeraná a nedôverčivá, a pritom to títo vrúcni ľudia mysleli tak dobre, tak dobre!

 

1.JPG

 

2.JPG

 

3.JPG

 

4.JPG

 

5.JPG

 

6.JPG

 

7.JPG

 

8.JPG

 

9.JPG

 

10.JPG

 

11.JPG

 

12.JPG

 

Hrobka proroka Daniela.

 

13.JPG

 

14.JPG

 

16.JPG

 

52°C a s nimi tichá vyčerpanosť...

 

17.JPG

 

 

Zavše teraz rozmýšľam, či to nie je príznakom dvoch kultúr – západnej a východnej, rozdielny prístup k dôvere a viere. Kým na západe platí: dôveruj, ale preveruj – či skôr: pochybuj, nebuď blázon pre odovzdanosť a vášeň! Tu na východe je dôvera chrbtovou kosťou ľudí (ba vlastne akou obrovskou dôverou disponuje i Západ, keď si zakladá na vlastnom úsudku). Až ani neviem, či vôbec niekedy v živote splatím ten veľký dlh dôvery, ktorý mi preukázali Peržania a keď ma prijali, pohostili, umyli a prichýlili na noc...

A práve aj v tejto skúsenosti, ako i v mnohých iných, je Irán taký blízky dobe biblickej. Tu som prvýkrát precítila, čo je to prijať hosťa do domu, čo je to zaodieť a čo zasýtiť; čo to znamená dať napiť smädným... Čo je to ísť s tými, čo nás povolajú a namiesto jednej míle s nimi kráčať míľ päť.

Akoby tu nadobúdalo väčší a aktuálnejší rozmer podobenstvo o vode, po ktorej už nebude nik smädný. A aký význam tu naberá i prosba ženy, prichádzajúcej ku Kristovi sediacemu pri studni – Pane, daj mi tú vodu, aby som už nemusela každý deň hasiť svoj smäd.

Napokon som si všimla, aké naplnenie má v Iráne i podobenstvo o chlebe, čo zasýtil mnohých. Ako sme sa tu naplnili aj kúskom jedla, ktoré nám ktosi podaroval s láskou. A že je láska obsahom každého úkonu, pokynutia i dotyku – ako sa od seba líšia jednotlivé skutky, ak sú konané so zámerom lásky.

 

18.JPG

 

19.JPG

 

20.JPG

 

21.JPG

 

22.JPG

 

23.JPG

 

24.JPG

 

25.JPG

 

26.JPG

 

27.JPG

 

28.JPG

 

29.JPG

 

30.JPG

 

31.JPG

 

32.JPG

  

34.JPG

 

35.JPG

 

36.JPG

 

37.JPG

 

38.JPG

 

39.JPG

 

40.JPG

 

42.JPG

 

43.JPG

 

44.JPG

 

45.JPG

 

46.JPG

 

Aké záhadné sú tieto zázraky podnebia. Väčšinou ľudia neopúšťajú príbytky, keď je krupobitie, búrka, chlad a mráz – a v Chúzestane zostávajú ľudia v prítmí tieňa či v chládkoch domov kvôli horúčavám. Na nebi burácajú celé prietrže neexistujúcich mračien, pre lejak horúčav a mráz slnka, čo ani nie v priebehu pol minúty vysuší kvapku vody a po každom centimetri kože sa potom spúšťajú drobné prúdy kvapiek akoby pršalo. Šteklí, páli i sála tento ľudský pot. Po koľkýkrát je to už dôkazom, že človek je na toľko spôsobov spätý a tvorený vodou. Ako inak by sme sa mali nazvať, ak nie rybami.

 

47.JPG 

 

48.JPG

 

49.JPG

 

50.JPG

Koľká záhada, ktorú už fotoaparát nevedel zachytiť. "Šír-e šáh" - Leví kráľ a český plagát v Iráne...

 

51.JPG

 

52.JPG

 

54.JPG

 

55.JPG

 

56.JPG

 

57.JPG

 

58.JPG

 

59.JPG

 

60.JPG

 

61.JPG

 

 

Očami kreslím na oblohu rybu, do jej modrých riek a podvečerných močiarov, kreslím tam baránka a víťaziaci kríž a všetok môj hriech padá na zem ako pokrútený had. Vznešené obsiahle perspektívy kresťanstva a toľká láska nad nami. Až sa na zemi čosi zaleskne a ja viem, že je to slza, žiariaca ako polmesiac pod nohami Panny Márie.

 

62.JPG

 

63.JPG

 

64.JPG

 

V článku boli použité niektoré fotografie z albumu J.T.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?