reklama

Tichá a ešte krehká skopjanská jar (Macedónsko)

Jar! Utekať ku nej s nadšením ako s rozožatou sviecou a bežať, bežať, bežať, k stromom a bielej nádhere. V čase, keď ma Boh navštevuje zmyslom života, pokorou vecí a keď ma budí k voňavým ránam, kde čaká pri nohách zeme umytý nový, jarný svet.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Zem býva ešte studená a vlhká a trávy vyleštené aprílovým dažďom; vietor sa skrúca do vencov hodených k pleciam víťaziacej zeme. Od rána hľadám podbele a pľúcnik a od rána ma taktiež hľadá Boh. Vznešené a zase v nových letokruhoch mocnejúce bytie... Tu silnieme na vedomí a duchu, aby sa život preporodil do ďalšieho sveta a kráčame po koberci, s krátkym názvom čas. Jar! Môcť ťa ešte chvíľu nosiť v dlaniach ako chumáč snehu, môcť ešte na chvíľu vidieť kvitnúť modrice. A kričať „Čííí!“ a kričať „Hota!“ a držať jar ako sa držia mladé kone, spútané vášňou, čo sa nedá ani na krok spomaliť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V noci som videla prechádzať cez sny kone – šli za sebou potichu, zaradom v pokluse ako v manéži. Pane, byť tak aspoň koníkom, čo sa k tebe krok po krôčiku približuje a vie, že tam na konci si ty. Mať tak ich krok, ktorý sa nekolíše, mať tak pod kopytami pevne tvoju zem. A ísť za tebou a slúžiť tebe a nebáť sa ničoho z vlastnej osoby, lebo všade si ty a najzreteľnejšie počujem vnútri tvoj hlas.

Podržať ešte na chvíľu ruky pri kvitnúcej slivke ako pri jednej z fontán a dýchať zo sadu ako zo vznešených Božích miest. Akoby bol sad palácom a nádvorím, o ktorom spieva žalm. A zasvätiť jari celý svoj život. A zasvätiť ho jari, pretože jar je nádej. A vystúpiť s erbom, že jej verím až za hrob.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Archeologické nálezisko starého osídlenia na mieste dnešného Skopje.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zem sa dnes premenila na chrám. V náručí drží kríže ciest, všetko sa na chvíľu odohráva iba v dvojrozmernom svete zelenožitného poľa. Ako barbar nohami prechádzam zemi cez tvár.

Pane, kde medzi rastlinami má miesto ľudská pýcha, čomu sa podobá jej kmeň a korene? Keď raší znova, znova a znova, keď má kmeň taký tvrdý, že nič, azda len smrť ju ohne. Boli niektoré semená slepé a jedovaté už od počiatku? Môže sa vôbec v jadre zlé semeno premeniť?

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vždy, keď niečo nástojčivo žiadam, nedostávam. A až keď spokorniem, akoby padalo z hintova na nebesiach naložené seno – až tak prudko sa spustí milosrdný dážď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nad riekami sa vznáša príjemný podvečerný chlad a hladina, akoby bola okom anjelov, odráža zem do akéhosi láskavejšieho obrazu. Ja neviem nič a spolu so starou trávou mizne aj môj hnev. A celkom inak sa díva na svet a celkom inak súdi Boh. A celkom inak svietia z lásky biele paškály v záhradách.

Obrázok blogu
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu