Tichá a ešte krehká skopjanská jar (Macedónsko)

Autor: Katarína Džunková | 30.4.2012 o 22:37 | (upravené 29.10.2012 o 7:07) Karma článku: 9,23 | Prečítané:  1182x

Jar! Utekať ku nej s nadšením ako s rozožatou sviecou a bežať, bežať, bežať, k stromom a bielej nádhere. V čase, keď ma Boh navštevuje zmyslom života, pokorou vecí a keď ma budí k voňavým ránam, kde čaká pri nohách zeme umytý nový, jarný svet.

Zem býva ešte studená a vlhká a trávy vyleštené aprílovým dažďom; vietor sa skrúca do vencov hodených k pleciam víťaziacej zeme. Od rána hľadám podbele a pľúcnik a od rána ma taktiež hľadá Boh. Vznešené a zase v nových letokruhoch mocnejúce bytie...  Tu silnieme na vedomí a duchu, aby sa život preporodil do ďalšieho sveta a kráčame po koberci, s krátkym názvom čas. Jar! Môcť ťa ešte chvíľu nosiť v dlaniach ako chumáč snehu, môcť ešte na chvíľu vidieť kvitnúť modrice. A kričať „Čííí!“ a kričať „Hota!“ a držať jar ako sa držia mladé kone, spútané vášňou, čo sa nedá ani na krok spomaliť.

1.JPG

 2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

14.JPG

V noci som videla prechádzať cez sny kone – šli za sebou  potichu, zaradom v pokluse ako v manéži. Pane, byť tak aspoň koníkom, čo sa k tebe krok po krôčiku približuje a vie, že tam na konci si ty. Mať tak ich krok, ktorý sa nekolíše, mať tak pod kopytami pevne tvoju zem. A ísť za tebou a slúžiť tebe a nebáť sa ničoho z vlastnej osoby, lebo všade si ty a najzreteľnejšie počujem vnútri tvoj hlas.

Podržať ešte na chvíľu ruky pri kvitnúcej slivke ako pri jednej z fontán a dýchať zo sadu ako zo vznešených Božích miest. Akoby bol sad palácom a nádvorím, o ktorom spieva žalm. A zasvätiť jari celý svoj život. A zasvätiť ho jari, pretože jar je nádej. A vystúpiť s erbom, že jej verím až za hrob.

 

15.JPG

16.JPG

17.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

24.JPG

25.JPG

26.JPG

27.JPG

Archeologické nálezisko starého osídlenia na mieste dnešného Skopje.

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

34.JPG

Zem sa dnes premenila na chrám. V náručí drží kríže ciest, všetko sa na chvíľu odohráva iba v dvojrozmernom svete zelenožitného poľa. Ako barbar nohami prechádzam zemi cez tvár.

Pane, kde medzi rastlinami má miesto ľudská pýcha, čomu sa podobá jej kmeň a korene? Keď raší znova, znova a znova, keď má kmeň taký tvrdý, že nič, azda len smrť ju ohne. Boli niektoré semená slepé a jedovaté už od počiatku? Môže sa vôbec v jadre zlé semeno premeniť?

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

45.JPG

46.JPG

47.JPG

48.JPG

49.JPG

50.JPG

51.JPG

52.JPG

53.JPG

54.JPG

55.JPG

Vždy, keď niečo nástojčivo žiadam, nedostávam. A až keď spokorniem, akoby padalo z hintova na nebesiach naložené seno – až tak prudko sa spustí milosrdný dážď.

Nad riekami sa vznáša príjemný podvečerný chlad a hladina, akoby bola okom anjelov, odráža zem do akéhosi láskavejšieho obrazu. Ja neviem nič a spolu so starou trávou mizne aj môj hnev. A celkom inak sa díva na svet a celkom inak súdi Boh. A celkom inak svietia z lásky biele paškály v záhradách.

56.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?