reklama

Kto s tebou bdie... (Island II.)

Pane, kto s Tebou bdie? A s tvojimi spravodlivými... Keď sa ako čierna plachta rozprestiera noc. Keď Ťa nemáme v srdciach, keď Ťa nemáme v rukách, keď Ťa nevzývame v modlitbách – veď my už ani nevieme, čo je to úplne sa oddať v prosbe za druhého. A pritom Ty si spása. A iba Ty nás učíš o obete. A my vyzdvihujeme seba. A my nevnímame kríž. Kým za dverami stoja biedne dni a pri bránkach sa pasie sedem chudých kráv a v diaľke spia hriešni i spravodliví a moja duša prosí – Zvrchovaný Pane, odpusť mi...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

 Pane, kto stráži Tvojich spravodlivých... Kto na nich myslí a kto im pomôže... Kto si skutočne nosí v srdci pamiatku na ich talent... Pane, veď my sme urazili Tvojich svätých... Veď my sme nepomohli Tvojim verným. A prach a bolesť a všetko zlé sa vracia... Pane, pošli im anjelov a ochraňuj ich. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V dolinách šťastia, v tých údoliach dní Ťa vzývam, Bože... Keď sa mi chce volať, aká je chvíľa radosti hmatateľná a večná. A že už svätosväte verím, že už svätosväte budem pokojná a a že už svätosväte na tú chvíľu nezabudnem, lebo si sa mi ukázal v hodinách radosti, za ktorú Ťa chválim.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale aký je človek prchavý a malý. Som to potom opäť ja, kto si zúfa. Kto si číta už napísané slová a znova a znova v nich nenachádza ducha, kto si číta knihy, v ktorých predtým nachádzal plnosť sveta – a dnes v nich opäť nevidí nič. A dnes sa opäť zatvorili stromy, nerozpráva ráno, mlčia agáty a liesky opodiaľ. Aký neverný je teda človek...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pane, Ty prichádzaš do svojho a svet Ťa nepozná. Veď my Ťa vyháňame z umenia, ako sme Ťa odmietli raz v Betleheme. Veď to sme my, kto radšej pozabíjal deti, len aby sa nemusel stretnúť s Tebou... Veď to sme my, kto si v duši zadusí čistotu, dôveru a prostú nádej, len aby nemusel nasledovať Teba. Namiesto Teba prichýlime strach – čo bude so mnou zajtra... O rok... O týždeň... A s Tebou vyháňame bolesť. A chudobu. A poníženie. Plač. Hoci práve ním si nám požehnal. S akou radosťou sa utiekame k Tebe, keď opäť zaznie sladký madrigal. Ale keď tam nie si? Keď bezhraničnú vieru v Teba nikto neodobrí? Keď sa v mestách zase ozvú hlasy o časoch, čo sa vraj už zmenili... Vtedy Ťa, vznešeného, milujeme tak málo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Podvečer som Ťa videla pri hviezdach. A chladný vzduch sa mi dotýkal tváre a šije ako dôverný známy. A my prechádzame cez obdobia života, ako sa chodí cez záhrady a komnaty na dlhých zámockých chodbách. A za posledným nádvorím si Ty. A skutočný súd, ktorý chápu nemnohí. Ach, veď takto zabúdame i sami na seba... 

Niektorí z nás spievajú o pokroku. Vraj neutralita nadovšetko, nezaujatý prístup a demokracia... Vraj časy sa zmenili a Pán všetkých vecí, ten, čo stvoril aj tých, čo to tvrdia; vraj už nemá čo robiť vo verejnom živote. A snívajú o miernych trestoch a odpustia sami sebe. A pritom súhlasia s urážkami najčistejšieho Teba... A nevnímame bolesť poškvrnených riek. A utiekame sa k Tebe, keď cítime strach... Zmiluj sa nad nami, Láska, keď aj dnes prichádza na jazero noc a nik nedrží stráž...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A Tvoji verní majú bolesť. A svet sa ďalej zabáva. A kochá sa v sebe a obchodné reťazce sa krútia a politici prednášajú prejavy a hlasná hudba hrá... A pred Vianocami znie „Adeste, fideles“ a pred Vianocami sa spieva „Deum de Deo“, „Lumen de Lumine“ – a nik už nemyslí na pravého Boha z pravého Boha a na skutočné pravé Svetlo zo Svetla. Zas nevnímame Tvoje kroky v duši.

A už len v prvom slove Otčenáša Ťa spoznávame, Pane... Ako si sa zjavil. Ako Ťa neprijímame... A ako trpia tí, čo s Tebou bdeli. A Ty nám zosielaš krásu a svoje milosti... Požehnaj spravodlivých, Pane.   

Obrázok blogu
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu