Katedrály (Caen, Lisieux, Rouen)

Autor: Katarína Džunková | 29.6.2011 o 15:27 | (upravené 19.10.2012 o 23:48) Karma článku: 9,11 | Prečítané:  1842x

Och, ako by ste sa len pozerali na nás – vy, dávni stavitelia katedrál a škôl, vy, stavitelia opátstiev a chrámov, vy, dávni umelci, vy, dávni drahí, ktorým tak záležalo na tom darovať život, roznietiť ducha a vychovať. Čo z vašich detí vyrástlo? A čo sa stalo z kostolov? Akoby sa dobrý rodič tak veľmi modlil za dieťa – až by napokon prišlo: no s dýkou v ruke.

1.JPG

A rozhádali sa ľudia. Jedni sa povadili o to, kto je najhumánnejší a najlepší, ďalší ako chirurgovia zasadli nad knihami a dišputovali, čo z ktorého učenia má akú platnosť, čo je vedecky dokázateľné, čo je len emocionalita a čo manipulácia. Ktorá pravda je nad ktorú... A napokon aj tí, čo nadovšetko chválili  objektivitu a lásku zabili tých, čo nemilujú a nediskutujú.

Ach, ako by ste sa pozerali na nás, vy, stredovekí bratia. Keď ste dokázali chápať veci komplexne. Dnes tu kráčame po vás my, ktorým patrí len údes, opovrhnutie a vzdych: „A oni nedospeli ešte ani tam?“ Keď zlyhávame ešte aj v tom, že obhajujúc dobro nevidíme ani kúska dobroty v tom, čo kritizujeme.

Alebo nie. Možno treba vo všetkom vidieť nádej a budúcu krásu, v úpadku zazrieť neobráteného Šavla, ktorého ešte len kdesi v diaľke čaká prach cesty do Damašku.

Ale ako by ste sa na nás dívali vy... Vy ľudia starých dôb alebo možno len celkom nedávnych. Že tu už takmer niet vzájomného citu, že už len zostala jednostranná láska: Láska k nám, ktorej nie sme schopní vrátiť nič naspäť.  

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

14.JPG

15.JPG

16.JPG

17.JPG

 

Och, ako by asi na nás dívala láska svätej Terézie z Lisieux, jej čistota, jej pohľad a jej slzy. Keď sme si zmodernizovali kláštory, keď sme sa začali smiať slovu „musíš“, keď je nám zrazu priťažké byť povinný, až do poslednej bunky tela povinný voči Bohu, keď radšej všetko vyložíme s miernosťou, s vlažnosťou, s veselosťou – veď napokon každý výklad je najlepší vtedy, keď nás nebolí a keď vyhovuje nám.

A ako túžime po svätosti, ako si namýšľame, že rozumieme tomu, čo ktorý veľký človek ako myslel a čo povedal; vyhlasujeme si svätosť za priateľstvo; ba dokonca si myslíme, že sme nad nimi... A niektorí sa pohŕdavo uškŕňajú nad sochami v kostoloch – akoby sme mohli niečo pochopiť z ducha, z ohňa a skutočného myslenia tých najvznešenejších ľudí?

A nerozumieme anjelom a nerozumieme ani diablom... „Čia je to vina?“ pýtajú sa vzbúrení – naša, naša... Lebo zo všetkého najviac ako koža, čo bola pridlho pod mocnými lúčmi slnka, nás páli skutočná vina a jej skutočný dôsledok.

Rozmnož sa, aspoň kúsoček tej veľkej lásky svätej Terezky z Lisieux... Keď už nie sme ani schopní napísať zo srdca: „Tebe, Mária, chcem spievať, lebo ťa milujem...“ 

A beda tým, čo sa pretvarujú; a beda tým, čo vidia, a neberú na vedomie... A zo všetkých oblakov, ako peľ z kvetín a ako kvapky rosy na nás prší milosť, tá nekonečná a často jednosmerná láska, ktorú len zopár čistých dokázalo rozoznať a zmnohonásobiť.  

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

24.JPG

25.JPG

Ako by sa na nás asi dívali ľudia z rozbombardovaných domov v Caen a v Rouene, tí všetci chudobní, nevítaní a neutešení... Tí, ktorých si bez rozdielu vzala vojna... A nám sa v teple domova a relativite sveta zdá, že Líbya je ďaleko, že Afganistan je ďaleko, že moslimovia sú takí odlišní a vzdialení... A my si myslíme, že vojny niet? A aj Srbsko je ďaleko a aj Rusko je ďaleko, aj k Biblii je ďaleko, aj do kostola je ďaleko, aj vlastná smrť je ďaleko, aj bolesť druhých je ďaleko, aj vlastné srdce je ďaleko, aj večnosť je ďaleko... Tak ďaleko, že všetci by sme všetci zahynuli, ak by sme ju dnes zazreli v jej plnosti.

A zostal len smútok, vina... A nesmierna – nie jednostranná, ale všestranná láska, čo padá aj na tento čas. A kríž, ktorý ako o tom napísal jeden svätý básnik: „vysáva všetku bolesť sveta...“ Lebo kam by sme inak šli s tou krivdou... Kam by sme šli s tou vinou... S tou nerovnováhou, neúctou, nepochopením... A kam by sme šli s tým žiaľom a otázkami... S toľkými rôznymi názormi a srdciami... A s prosbou, čo nás sprevádza po celý život: „Pane, zmiluj sa...“  

 

26.JPG

27.JPG

28.JPG

29.JPG

30.JPG

 

32.JPG

33.JPG

34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

45.JPG

46.JPG

47.JPG

48.JPG

49.JPG

50.JPG

51.JPG

52.JPG

53.JPG

54.JPG

56.JPG

57.JPG

Za bieleho dňa ako je dnes, na rovnakých ľudí ako my, čo tu dnes sedíme... Na rovnako milované mestá, ako sú tie naše a v dobe s rovnako nemravnými organizáciami, ako je dnes OSN... Pred šesťdesiatimi siedmimi rokmi...

caen.jpg

caen2.jpg

Caen3.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?