Slzy nad západnými mestami (Londýn)

Autor: Katarína Džunková | 20.3.2011 o 16:11 | (upravené 19.10.2012 o 23:49) Karma článku: 10,59 | Prečítané:  2574x

Nad západnými mestami plávajú ťažké oblaky – koľko je vecí, ktoré pre ne nevidieť. Že niekto trpel, že niekde dosadili vládu, že niekde pripravujú prevrat  a niekto stratil zmysel žiť. Že niekde treba rozbiť štát a inde ľudskú dušu. A že je možné veriť všetkému, len nie Kristovi.

Nad západnými mestami plávajú ťažké oblaky. Niekto v nich nepomyslel na poslanie a ktosi miesto Boha uveril špekulácii. A dal na slová vlastnej mysle, nedôslednosti i pýchy - a vysmial sa tým, čo ešte verili. A čosi ťažké sadlo na všetky bulváre, na všetky veľké križovatky a promenády veľkomiest, kde človek stratil potrebu šľachtiť seba samého. Oblaky nad Londýnom ticho plakali.  

 

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

V čase, keď prichádza možnosť a sila - a bohaté dni a jar vháňajú mocnosť do žíl; potichu prosím: Zbav nás ambícií. V čase, keď sa otvárajú dvere, a naše ruky sa naťahujú do všetkých strán... Keď seba povyšujeme nad druhého – nie, on predsa nemôže cítiť ako ja... V tých chvíľach prosím: Odním nám bôžikov. Nech sa zase rozsvieti jediný cieľ. Nech stíchnu vnútorné hlasy. A nech sa zase zjaví, že všetko stvorené je dobré a akým zázrakom sú národy.

Nad západnými mestami plávajú ťažké oblaky. Koľko je vecí, ktoré pre ne nevidieť.  Že nám ktosi zobral bolesť, že ktosi zmazal vojnu, že ktosi zobral naozajstnú ťarchu života. A my sme nabrali pocit, že sa dá mávnuť nad všetkým rukou: mňa sa to netýka. Že je tu zábavný program v televízii, že je tu lacná letenka na leto, že je tu úspešná kariéra: univerzita sem a univerzita tam. Že je tu moderný inštitút tváriaci sa, že bojuje za ľudské práva; že sú tu médiá, čo vravia o demokracii vo svete platiacej jednostranne. A tak nám zmizlo vedomie o pôde. A tak  nám zmizlo vedomie o starobe. Vedomie o ťažkosti nadobúdania vecí a neodvratnosti skutkov. A tak nám zmizla motivácia robiť veci najlepšie, ako vieme... Veď prečo by aj, aj človek neverí a nemiluje život. A nepotrebujú nás ani ťažké oblaky.

Nad západnými mestami zastali ťažké oblaky. Dali v nich ľuďom chlieb a hry. Vraveli: rob veci pre seba! A neospravedlň sa druhému. Nebuď úprimný a nebuď slabý. A nebuď ľudský, lebo ľudský znamená mať rád a vedieť veci prijímať s pokorou a chybami.

 

11.JPG

12.JPG

14.JPG

15.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

 

25.JPG

26.JPG

27.JPG

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

 

33.JPG

34.JPG

35.JPG

36.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

 

45.JPG

46.JPG

47.JPG

48.JPG

49.JPG

 

52.JPG

53.JPG

55.JPG

56.JPG

57.JPG

58.JPG

59.JPG

60.JPG

61.JPG

62.JPG

63.JPG

64.JPG

66.JPG

68.JPG

72.JPG

74.JPG

75.JPG

78.JPG

79.JPG

 

Do parkov v Londýne zosadli divé husi. Plachosť už dávno odložili do tráv a s nimi škorce, holuby a labuť plávajúca v malom jazierku. Keď vyšlo slnko, zohrievali sa vymrznuté po chladných nociach na okrajoch nádrží, nad nimi stáli mohutné platany a vresy ako husiarky pri kŕdľoch. Do ranného ticha vybehlo prvé športujúce dievča, po nej sa pridal korčuliar a dvojica bežiaca v moderných slnečných okuliaroch. Potom sa ozvalo vŕzganie, škrípali kolieska, škrípali mreže. A do prvých kaviarní, novinových stánkov, do autobusov, ktoré už od ranného prítmia rozrážali hmlu, do všetkých ulíc ako do korýt riek sa vliali prúdy áut. V Londýne sa začal nový deň.

Ale čo je to vlastne mesto, ktoré niektoré národy nazývajú „grad“. Nebolo jeho cieľom práve ohradiť sa – vyčleniť sa z prírody? A potvrdili to i semitské jazyky, keď ho nazvali „hagar“, čo má tak blízko k „hağar“ – kameňu. A čo sa to vlastne stalo s mestom, kde sa človek zbavil priameho kontaktu s prírodou. So svetom presných pravidiel a zdravého rozumu. So svetom, kde je každé vypestované semeno ako slza obilia a stromu zázrakom...

A nahovorili ľuďom kariéru. A nahovorili im psychické choroby. A nahovorili im demokraciu a slušnosť a upišťané meštianstvo. A v tom všetkom sa začal strácať človek.

 

80.JPG

81.JPG

82.JPG

83.JPG

84.JPG

85.JPG

86.JPG

 

88.JPG

89.JPG

90.JPG

91.JPG

 

93.JPG

94.JPG

95.JPG

96.JPG

 

98.JPG

99.JPG

101.JPG

104.JPG

105.JPG

 

 

A tak sa pýtam, keď sa tak všetci hrnieme do miest – kam vlastne, za čím, na akú dobu? Či sa to náhodou neposúvame iba vodorovne, a pritom metafyzicky sme posúvaní k smrti a k zodpovednosti za život. Príroda neklame. Čas plynie. Nad západnými mestami ťažké ako osud, hriech a priemysel v nich plávali dlhé, preveľmi smutné božie oblaky.

107.JPG

108.JPG

111.JPG 

115.JPG

117.JPG

118.JPG

119.JPG

120.JPG

121.JPG

124.JPG

125.JPG

126.JPG

127.JPG

128.JPG

129.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?