Pod mestom iné mesto a pod dušou hriech

Autor: Katarína Džunková | 10.2.2011 o 23:01 | (upravené 31.1.2014 o 1:19) Karma článku: 8,21 | Prečítané:  2035x

V tieto dni si pripomíname štyristo rokov od umučenia štrnástich františkánov v chráme Panny Márie Snežnej na Jungmannovom námestí. Zavraždil ich rozvášnený dav mešťanov 15. 2. 1611. Ale naozaj pripomíname?

Fotografie k článku:Fotografie k článku:pms.ofm.cz

 

 

 

 

 

Chrám Panny Márie Snežnej sa týči nad panorámou Prahy možno trochu nenápadne. Požehnáva mestu vysokou belostnou klenbou a šírkou striech – a takto stojí už stáročia, keď sa upustilo od monumentálneho plánu postaviť v Novom Meste sto metrovú katedrálu, ktorá by predčila všetky chrámy v kráľovstve. Takto sa vyníma na slávu Spasiteľa a pri nohách jej ležia františkánske záhrady. V lete sem chodievajú turisti a mnohí z nich sa osviežia v chládku pri detských preliezkach, zmrzlinárňach a pri peripetiách ruží, plačúcich lupeňmi v hustých vytvarovaných porastoch. Ale dejiny mesta – a možno to, prečo to mesto ešte môže stáť omilostené; posväcuje chrám aj niečím iným. Smrťou štrnástich mníchov počas konfliktu cisárskych bratov Rudolfa II. a Mateja II.

Tak sa zdá, že dejiny prenasledovania katolíckej cirkvi v Čechách trvajú kontinuálne až dodnes. A tak sa zdá, že dejiny Čiech sú plné drobných „občianskych vojen“ len potvrdzujúcich to, že český národ nie je jednotný, resp. že kdesi v spodných vodách prebieha boj o dominanciu v krajine, ktorá je v rukách živlu, ktorý sa nedá nazvať inak ako cudzí.

Dejiny mnohých kláštorov by sa mohli nazvať dejinami sĺz. Obdobne to bolo i s františkánskym rádom, ktorý mal v Čechách v najnepriaznivejších obdobiach iba 17 členov. O niekoľko desaťročí sa situácia pomerne stabilizovala, ale to iba v otázke počtu. Vzťah časti obyvateľstva mesta bol k tým, ktorí si uvedomovali vážnosť sveta, taký nevraživý, že stačil len malý podnet, aby sa premenil do ozbrojenej akcie. Ten podnet nastal v roku 1611, keď si cisár Rudolf II., už dlho zápasiaci s českými stavmi, rozhodol prenajať vojsko Leopolda Pasovského na posilnenie svojej pozície. Táto udalosť vstupu žoldnierskeho vojska na územie mesta, známa ako „vpád Pasovských“ až po Malú Stranu, roznietila dezorientovaný a podráždený dav natoľko, že vstúpil do ulíc a vyplienil kláštory na Slovanech, v Karlove, na Zderaze a napokon aj františkánsky kláštor pri chráme Panny Márie Snežnej.

Zavraždených bolo štrnásť mníchov – niektorých len pripravujúcich sa na zloženie večných sľubov. Niektoré z vražedných nástrojov, bodných zbraní a kyjov, si môžu pozrieť návštevníci výstavy usporiadanej pri príležitosti výročia tejto udalosti v ambite kláštora.

Treba si položiť otázku, prečo sa o tejto udalosti tak málo vie, resp. či nemá hlbšie pozadie a korene. A tak, ako nám drobný otvor na stropnej klenbe chrámu (odtiaľto zhodili lúpežníci z viac než tridsať metrovej výšky dobodané telá vysvätených mužov) pripomína; že každé miesto, každá krajina v ktorej sa nachádzame, má svoje dejiny, ktorých dôsledky nikdy neprestali trvať... A že pod každým mestom žijú a nikdy nezomreli jeho dejiny – tak sa skrýva niečo pod našou dušou. Zväčša je to hriech, ktorý sa volá pýcha a pasivita. Keď nehovoríme o tom, o čom máme a o čom zatiaľ hovoriť môžeme. A ak by som ten hriech mala zúžiť na spisovateľskú obec, je to hriech písania z vlastnej žiadostivosti; hriech písania toho, čo je pohodlné a ľúbivé a hriech písania pre vlastné uznanie. A volá po náprave.

P1010113.jpg

pms2.jpg

pms3.jpg

pms4.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?